Kniha Proti... je výberom na Slovensku doteraz nepublikovaných poviedok, esejí a publicistických článkov, ktoré spája obraz L. N. Tolstého (1828 - 1910) literárneho génia, ktorý celý svoj život zasvätil hľadaniu pravdy, ľudskosti, boju proti všetkým možným formám násilia (štát, cirkev...) páchaným na ľudskej bytosti a príčinám biedy, duchovnej degradácie, neslobody a mravného úpadku a neúnavnej snahe prebudiť v ľuďoch spiace svedomie, lebo veril, že neustála komunikácia so svedomím, úprimná spoveď, sebaanalýza a ustavičné sebazdokonaľovanie sa môžu stať základom novej viery a začiatkom cesty k Božiemu kráľovstvu na zemi.

„Štát, to sú orgány moci. A orgány moci, to sú ľudia, ktorým odovzdávame do rúk svoj život. Sú to nejakí mimoriadni ľudia? Tí najlepší alebo aspoň najsilnejší? Ani jedno, ani druhé. Sú to ľudia, ktorí si buď vďaka dedičstvu, alebo vďaka svojej bezcharakternej zvrátenosti uzurpovali moc, ako Napoleoni či Kataríny, alebo ktorí si náhodou vďaka svojej šikovnosti, takisto nemorálne, podvodom zariadili svoje zvolenie. Také sú orgány moci. Ich sila spočíva v tom, že my sami ich zo všetkých síl podporujeme.To, čomu sa v súčasnosti hovorí vlastenectvo, je na jednej strane iba istá nálada, ustavične vytváraná a živená v ľuďoch školou, náboženstvom a úplatnou tlačou v smere vyhovujúcom vláde, a na druhej strane dočasné, mimoriadnymi prostriedkami vládnucich vrstiev podnecované vzrušenie jednotlivcov z ľudu s najnižšou morálnou a dokonca aj rozumovou úrovňou, ktoré sa potom vyhlasuje za stály prejav vôle celého národa."

Stačilo by, aby ľudia verili, že sila nespočíva v sile, ale v pravde, a smelo by ju hovorili, alebo by ju aspoň nepopierali slovom a skutkom: nehovorili by, čo si nemyslia, a nerobili to, čo pokladajú za nepekné a hlúpe.

Lev Nikolajevič Tolstoj