Kežmarok má jednu zvláštnosť. Dve histórie. Jedna sa skončila na začiatku roku 1945 odchodom nemeckého obyvateľstva a hneď za ňou sa začala písať druhá príchodom slovenského obyvateľstva z takmer sto rôznych miest a obcí nielen zo Slovenska, ale aj Poľska. Pár desaťročí – ako predpisovala vtedajšia povojnová ideológia – sa všetko nemecké, ale aj maďarské považovalo za fašistické. Po 75 rokoch od vojny dostal kežmarský pedagóg, polyhistor a literát Milan Choma do rúk rukopis taktiež pedagóga, historika a polyhistora Alfréda Grosza, v ktorom autor spísal príbehy Kežmarčanov z prelomu 19. a 20. storočia. Gabika Fülöppová a Milan Choma tieto príbehy preložili do slovenčiny a dokumentujú ich aj priloženými fotografiami. Odrazu ožil starý Kežmarok i okolie, jeho obyvatelia a ich veselé, neraz až zlomyseľné príbehy. Nie je to prvá kniha Milana Chomu. Ale táto je svojím spôsobom jedinečná. Ďakujeme, Milan, hoci nie si rodom Kežmarčan, svojím životom a svojou prácou si dokázal oveľa viac než tunajší rodáci. Lebo keby teba nebolo... Nora Baráthová