Sváko Ragan patril medzi vychýrených brezovských garbiarov, známych nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj schopnosťou ich úspešne predať. Sváko sa veľa nachodil po jarmokoch i trhoch v blízkom aj vzdialenejšom okolí Brezovej. Na svojich potulkách zažil množstvo veselých príhod a spravil nejeden vydarený, ale i menej vydarený „gšeft". Sváko Ragan mal predlohu v reálnej postave – Martinovi Lackovi, ktorý sa kvôli drahej liečbe svojich chorľavých detí vrhol na obchodovanie. To znamenalo veľa cestovania po jarmokoch a na jednom z nich vo Vrbovom upútal pozornosť spisovateľa Ela Šándora. Dielo, čarovne zachytávajúce tradície a zvyky ľudí z kopaničiarskeho prostredia, sa stalo predlohou pre legendárny trojdielny televízny film scenáristu a režiséra Martina Ťapáka z roku 1976 s nezabudnuteľným Jozefom Kronerom v hlavnej úlohe. Prvá časť výberu z autorovej rozsiahlej prozaickej tvorby v tejto knihe vychádza z trojzväzkového diela Sváko Ragan z Brezovej (1927, 1929, 1931) a druhú časť tvoria humoresky z kníh Figliari (1933) a Rozprávky z priečinka (1946). Elo Šándor (1896 – 1952) bol známy predovšetkým ako mimoriadne plodný autor humoresiek, čŕt a cestopisov. Väčšinu života však pracoval ako bankový úradník. V roku 1939 ho vtedajší ľudácky režim nechal ako podozrivého čechoslovakistického intelektuála na niekoľko mesiacov „preventívne" uväzniť v Ilave. Po prepustení sa Šándor stal členom občianskej odbojovej organizácie Flóra a neskôr sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania.