Hrobku pre Borisa Davidoviča často označujú za ekvivalent Borgesových Obecných dejín hanebnosti. V zbierke siedmich poviedok nájdete témy obludnosti stalinských manipulácií, fungovania sovietskych gulagov aj likvidácie nepohodlných osobností, v ktorých autor fiktívno-dokumentárnym štýlom odhaľuje zákulisné praktiky sovietskej tajnej moci. Keď kniha vyšla, bola označená za najväčší literárny škandál v povojnovej Juhoslávii. Medzinárodný ohlas nedal na seba dlho čakať, bola preložená do množstva jazykov po celom svete.

„Danilo Kiš nás nešetrí. A dobre robí. Ani jeho nikto nešetril. Píše životopisy ľudí, ktoré sú životopisom sveta, otvára okná hrôzy, zničenia, irónie, krutosti, zrady, neľudskosti – encyklopédiu mŕtvych. V každej poviedke tejto bezútešnej, no zároveň veľkolepej knihy, ako už jej názov Hrobka pre Borisa Davidoviča naznačuje, tikajú hodiny s poslednými chvíľami jej hrdinov a antihrdinov. Táto kniha je výstrahou pre tých, ktorí v mene akýchsi najskvelejších ideí snívajú o nemožnom – o raji. Sú to správy z potopeného sveta: výhry sú tu vzácnosťou a prehry zásadou, vychádzajú z dokumentov, ktoré rozprávanie dusia, no takisto spisovateľovi poskytujú rozkoš z ilúzie, že ich môže meniť – a robiť ich pravdivejšie, čiže ešte obludnejšie, ešte krutejšie. Pomáha mu zvedavosť, matka objavov a hriechu, pomáha mu presnosť, šetriaca priestor jeho prózy, no súčasne rozširujúca a prehlbujúca obsažnosť výpovede, pomáha mu fantázia, meniaca Boha na diabla a diabla na Boha.” Dušan Dušek

„Ochotne by som obetoval tisíce strán svedectiev o realite Gulagu za týchto sedem stručných kapitol, kde sa história odvíja ako nejaký monštruózny príbeh. Veľké umenie postavené do služieb prísnej výrečnosti.“ Le Soir

„Hrobka pre Borisa Davidoviča je pre mňa skutočný objav.“ Philip Roth