Písať o sebe? Sprosté velikášstvo práve vtedy, keď by človek mal už mohutne vrastať do pokory. No písať o sebe, hoci o svojich najosobnejších pocitoch, znamená priamo či nepriamo písať o dobe, v ktorej žije - a to si už zaslúži každá doba, aj tá, čo si to nezaslúži. Čo máme, čo vlastníme v tomto svete okrem pár viet, ktoré sa nám zdajú byť krásne? Možnože biednu snahu po ich uskutočnení, alebo azda ani to, vediac, že uskutočnenie je práve to horšie. Ale jedno bez druhého nevie dobre žiť. Vetami sa liečime: čo nás ťaží, do nich nadžgáme. Ale vety aj preklíname - opäť len vetami. Liečime sa, lebo máme z čoho: zdraví sú len hlupáci.