Obrázková kniha bez obrázkov je albumom tridsiatich troch krátkych próz, ktoré Mesiac po večeroch rozpráva chudobnému mladíkovi. Zavedie ho do vzdialených kútov sveta, aby mu ukázal radosť i žiaľ, krásu i utrpenie. Sám Andersen si uvedomoval, že týmto dielom vytvára čosi nové, čo na vtedajšej literárnej scéne nemalo obdobu.

Kniha stojí na pomedzí medzi lyrikou a epikou a niektoré rozprávania sú skôr básnickými miniatúrami ako príbehmi v pravom slova zmysle. Ťažko ju zaradiť – nie je to zbierka rozprávok, sú to obrazy života, ktoré rozprávač maľuje čitateľovi v mysli, vážne i veselé, z úzkych uličiek Dánska, z ďalekej Číny i z nekonečnej africkej púšte. Dôkazom sú ilustrácie Igora Piačku – takéto obrazy vznikli v mysli maliara.