Každý z nás má svoju horu, na ktorú musí počas života vystúpiť. Hora chlapca Pontyho je obrovská, dovysoka čnie uprostred dvoch protipólov – sveta vydezinfikovanej efektívnosti a sveta plného prírodnej emocionality. Vo vnútri chlapcovho srdca sa tie vesmíry spájajú, v mieri prepletajú; vonku sú však na život a na smrť znepriatelené. Ponty sa krôčik po krôčiku snaží vyšliapať až na vrchol; no prekážok je čoraz viac, láske a vzájomnosti kladie do cesty pasce zloba, strach a sebectvo.