Monografia Evy Kowalskej predstavuje objavný pohľad na fenomén exilu v Uhorsku v období raného novoveku.

Príbeh exulantov z Uhorska, obetí náboženského prenasledovania v dobe vypätej, násilne uskutočňovanej rekatolizácie (cca 1670-1681), opakoval mnohé z toho, ako vládna panovnícka moc postupovala proti protestantom (resp. "heretikom") v iných európskych krajinách. Násilné formy rekatolizácie, namierené proti celému spoločenstvu, boli účinné najmä vo vzťahu k jeho elite: duchovným a učiteľom.