„V mene Ježiša Krista ťa žiadam, aby si mi povedal pravdu: si sám alebo sú s tebou ďalší?“ Odpoveď, ktorá zo mňa vyjde, je nepredstaviteľná, ale ten, čo je vo mne, ju nemôže pred autoritou otca La Gruu nevysloviť. „Dobre, Matte, poviem ti to.“ V sakristii vládne ťaživé, ponuré ticho, až kým nezaznejú slová, ktoré ohromia všetkých prítomných. „Nie som sám,“ odpovie, „je nás dvadsaťsedem légií.“

Pri čítaní tejto knihy by mnohí mohli Francesca Vaiasusa považovať za psychopata. Ako je však možné, že Francesco sa postupne celkom uzdravil, hoci neabsolvoval žiadnu farmakologickú či psychoterapeutickú liečbu? Najrozumnejšie vysvetlenie je, že tento človek bol obeťou diabolskej vexácie a diabolského posadnutia. Keď ho diabol posadol, ovládol len jeho vôľu, nie však jeho rozum a pamäť. To Francescovi umožnilo vnímať, čo sa v ňom deje, a pozoruhodne jasne si to zapamätať.