Po revolúcii sa zločinnosť na Slovensku stala verejnou záležitosťou. Desivé odhalenia mafiánov a zábery z mafiánskych vrážd šokovali nepripraveného diváka najmä bezohľadnosťou a brutálnosťou. S kriminalitou hneď od začiatku bola a je spojená drogová scéna, ktorá nie je až tak okázalo na očiach, ale je rovnako obludná. Michal Čierny vo svojich Prípadoch zachytáva drogovú kriminalitu, ako sa rodila, rozrastala a naplno zamestnávala protidrogové oddelenie. Príbeh je inšpirovaný povahou psa druhu Cane Corso – stelesňuje otrockú podriadenosť jednotlivých drogových dílerov svojmu bosovi, ktorý im poskytuje ochranu v prípade, že ich niekto okradne alebo sa nedajbože dostanú do väzenia. Nastupujú tí najlepší a najrenomovanejší právnici. Keď detektívi Slávo s Kikom vyšetrujú vraždu mladého recidivistu Kockala, sú presvedčení, že musia pátrať medzi aktérmi drogovej scény, kde sa pohyboval. Po prepustení z väzenia sa presťahoval na neznáme miesto a s nikým neudržiaval kontakt. Keď ho objaví skorumpovaný Jánsky, nikto neverí jeho výpovedi, že to bola náhoda. Autor je v Prípade Corso mimoriadne kritický, otvorene poukazuje na justičné praktiky, keď dobrý advokát dosiahne prepustenie dílera, ktorý na kukláčov pri zatýkaní hodil granát.