Básnik Boris Mihalkovič disponuje najvzácnejším darom: vnímavou pokorou k hodnote slova a reči, k jeho a jej možnostiam, dosahom a presahom. Jednotlivé texty Mihalkovičovej knihy Môj nebeský kôň možno pripodobniť k šperkárskej práci na budovaní a cizelovaní verša, na prelínaní niekoľkovrstvových metafor s podobenstvami a symbolmi. A predovšetkým treba na Mihalkovičovej poézii oceniť to, čo mnohým dnešným autorom chýba: remeselnú pocitvosť, miernosť, neinvazívnosť, tichú prácu nad textami. Kniha Borisa Mihalkoviča Môj nebeský kôň je neúnavným hľadaním strateného času, pátraním po posledných zbytkoch neopotrebovanej skutočnosti, básnickým záznamom vzácnej úprimnosti.