La bohémienne se retourne soudain, le voit, tressaille : « Oh ! le vilain homme ! » dit-elle. Paris, 6 janvier 1482. Au cours des festivités qui accompagnent traditionnellement le jour de l’Épiphanie, le belle Esmeralda danse sur la place de Greve ou flambe un grand feu de joie. Parmi les mille visages rougis par le reflet des flammes, il y en a un qui semble plus que tous les autres absorbés par la contemplation de la danseuse. Et tandis que la jeune bohémienne danse et voltige au plaisir de tous, la reverie de l’homme semble devenir de plus en plus sombre ...

Cigánka sa náhle otočila a zachvela sa: „Oh! Aký škaredý muž!“ povedala. Paríž, 6. januára 1482. Počas osláv, ktoré tradične sprevádzajú Zjavenie Pána, tancuje krásna Esmeralda v blikotajúcich ohníkoch. Medzi tisíckami tvárí, v ktorých sa odráža červeň plameňov, je jedna, ktorá vníma tanečníčku viac ako ktorákoľvek iná. Zatiaľ čo mladá cigánka tancuje a krúti sa za jasotu všetkých prítomných, mohlo by sa zdať, že je všetko temnejšie a temnejšie...