Texty Evy Šilhárovej sú predovšetkým poéziou zážitkov, spomienok a ich následných obrazov situovaných v čase a v humanizovanom, kultúrne identifikovanom priestore autorkinho vnútorného sveta. Vaiceré sú venované konkrétnym ľuďom z autorkinej blízkosti - deťom, rodine, priateľom blízkym i vzdialeným, iné otvárajú adoračnú poetickú líniu smerom k témam krajiny, prírody, každodenného i sakrálneho života.

Krehkých, vždy rytmicky a občas v pointe spevne frázovaných textov je v knihe dovedna dvadsať. Pod názvom "Obrázky žitia" ponúkajú jemne ironický a eticky nástojčivý príhovor čitateľom, vďaka čomu autorka posúva aj príležitostnú báseň k reflexívnej poézii.