Aplikačná prax vo svojom každodennom fungovaní často prináša situácie, ktoré zákonodarca dôsledne nedoriešil, prípadne s ktorými pri formulovaní jednotlivých právnych noriem nerátal. V praxi tiež nie sú ojedinelé situácie, kedy ten-ktorý subjekt trestného konania interpretuje, resp. aplikuje jednotlivé hmotnoprávne alebo procesnoprávne ustanovenia nesprávne, neúplne, prípadne ich opomína aplikovať. Tieto pochybenia či nesprávnosti možno často pripísať viacerým faktorom, no zaiste aj v niektorých prípadoch mechanickej práci orgánov činných v trestnom konaní, niekedy aj súdov alebo advokátov, čo je spôsobené najmä kvantitou prípadov, ktoré má konkrétny policajt, prokurátor či sudca na vybavenie a rozhodnutie. Nezriedka je ale príčinou procesných pochybení, dotýkajúcich sa aj práva na obhajobu, nedostatočné poznanie všetkých národných, európskych, ale aj medzinárodných právnych noriem. Publikácia má za cieľ zanalyzovať aplikáciu a niektoré podoby realizácie práva na obhajobu v trestnom konaní, reflektujúc právny poriadok Slovenskej republiky, právo Európskej únie, ale aj rozhodovaciu činnosť súdov a právne doktríny, ktoré subjekty aplikačnej praxe často dostatočne nepoznajú.