Revolučné desaťročie na konci 18. storočia umožňuje vnímať, ako sa šírili netolerované myšlienky v atmosfére represie a strachu, ktorá prišla po ére jozefínskej „slobody“.Autorka pracuje s predstavou utajených komunikačných sietí formujúcich sa ako kompenzácia zákazu a tlaku. Ukazuje, ako obdobie spoločenského a politického zlomu živilo presvedčenie o toxicite myšlienok, presvedčenie o spoločenskej nákaze prameniacej z textu.Takúto interpretáciu umožnil široký výskum rôznorodých prameňov - od cenzorských stanovísk cez súkromnú korešpondenciu po rukopisné pamflety. Nastavený uhol pohľadu stiera hranicu medzi minulým a prítomným a dostáva do popredia nadčasové mediálne javy, zreteľné na pozadí napätia v epoche, ktorá zrodila občana. Vyvoláva úvahy o tom, kde sú hranice slobody slova a aké myšlienky sú pre spoločnosť naozaj nebezpečné...