„Básnický epos“ spisovateľa Františka Kreutza (1920 – 2004) predstavuje vzácne literárne spracovanie v slovenskej literatúre frekventovanej zbojníckej tradície, v ktorej ľudoví hrdinovia stelesňovali odveký symbol boja za slobodu, rovnosť a spravodlivosť. Na pozadí historicko-spoločenského diania ešte pred Jánošíkom ponúka netradičné básnické variácie o zbojníkovi Tomášovi Gregušovi, rodom v Kubách (teraz Spišské Bystré). V tejto postave zhromaždil množstvo vzácneho archívneho materiálu a básnickým literárnym spracovaním dotvoril v slovenskej literatúre známu Jánošíkovskú tradíciu. Jedinečnosťou Kreutzovho spracovania je poukázanie na zbojnícku tradíciu pred Jánošíkom, ktorá sa potom zliala do jednej „jánošíkovskej tradície“.

Autor túto tému spracoval básnicky, ale s realistickým zobrazením a so zachovaním historickej autenticity. Vychádza z výdatného archívneho prameňa, čím sa kniha stáva aj vzácnym „prozaickým dokumentom“.

František Kreutz bol (okrem iného) mimoriadne zanietený regionálny historik. Pred napísaním diela si priam puntičkársky preštudoval dostupné historické materiály. V literárnom spracovaní z nich vychádzal, pričom sa usiloval zachovať autenticitu. Miera fabulácie nie je taká výrazná, skôr sa usiloval o ovládnutie témy pomocou literárnych prostriedkov. Marčok to nazval aj "prozaickým dokumentom". Práca má preto význam aj pre historikov.