Trilógia pozostávajúca z próz Bdenie, Sny Olavove a Na sklonku dňa patrí k vrcholným prozaickým dielam jedného z najvýznamnejších žijúcich nórskych spisovateľov Jona Fosseho. V roku 2015 zaň autor získal prestížnu cenu Severskej rady za literatúru. Baladický príbeh muzikanta Asleho a jeho družky Alidy, dvoch mladých milencov, je príbehom o veľkých témach: o láske, ktorá musí prinášať fatálne obete, o osude, ktorý je milosťou i prekliatím a pred ktorým nemožno ujsť, o smrti, ktorá nám našich blízkych berie s definitívnou neúprosnosťou a zároveň ich takmer až desivo sprítomňuje.

V osobitom štýle rozprávania je obsiahnuté čosi až prapôvodné, čím nabáda k asociáciám s biblickými textami a staroseverskými literárnymi útvarmi. Bližšie neurčenou minulosťou, miestami bezčasovosťou, v ktorej sa odohráva trilogický príbeh Asleho a Alidy, ich predkov i potomkov, všetky tri texty balansujú na hranici sna a skutočnosti: minulosť a prítomnosť sa prelínajú v podchvíľou hmlistých, podchvíľou celkom zreteľných obrazoch, živí vidia mŕtvych, ktorí sú takmer hmatateľne blízko, no predsa nenávratne preč.

Aj v tejto próze Jona Fosseho sa mnohé z deja zámerne rozpráva len v náznakoch, čím sa vytvára nielen priestor pre napätie medzi tušeným a rozprávaným, ale najmä pre mnohoznačnosť, ktorej autor vo svojom esejistickom diele prisudzuje etický rozmer. Príbehu i textu tak dominuje relatívnosť opozície dobra a zla, ktorú tematizuje veľká časť Fosseho diela ako takého.