Ondrej Ivan, rodák z Popradu-Veľkej, prežil život na- plnený hľadaním krásy, pravdy a hlbšieho významu v obrazoch, ktoré presahujú hranice času. Hoci sám s úsmevom i iróniou poznamenal, že „doma nie som prorokom, jeho dielo sa stalo tichým, no pevným pilierom slovenskej výtvarnej kultúry.

Jeho obrazy nesú stopu rúk, ktoré poznali prácu i trpezlivosť, a duše, ktorá sa nebála klásť otázky. V témach, ktoré si vyberal (od lyrických tém až po existenciálne úvahy), sa odráža nielen umelec, ale aj človek s pozorným pohľadom na svet a jeho protiklady.

Táto monografia vychádza pri príležitosti nedožitých stých narodenín Ondreja Ivana. Je svedectvom o ceste, ktorú prešiel, o obrazoch, ktoré zanechal a o odkaze, ktorý zostáva živý. Každý, kto sa zastaví pred jeho dielom, sa stáva pokračovateľom tohto odkazu.

Nech teda táto monografia nie je len spomienkou na čas minulý, ale aj pozvaním k novému pohľadu na dielo, ktoré má čo povedať aj po sto rokoch od narodenia svojho autora, lebo umenie nepozná koniec, žije dovtedy, kým v nás vyvoláva myšlienky, spomienky a ticho, v ktorom možno počuť umelcov úsmev.