Román o posledných dňoch života osloboditeľa Latinskej Ameriky spod španielskej nadvlády Simona Bolívara predstavuje "diktátora" v celkom odlišnom svetle. Nie ako slávneho "osloboditeľa", ale neurotického, predčasne zničeného starca, trpiaceho nevyliečiteľnou chorobou a mučivými spomienkami. Generál si jasne uvedomuje, že časy jeho slávy sú dávno preč a jeho celoživotné úsilie o zjednotenie juhoamerických štátov do federálneho zväzku je stratené v poryvoch miestnych oligarchov či ľavicovo orientovaných geríl.

Spomienky na slávnu minulosť sa špirálovito prepletajú s prítomnými okamihmi, čo v hlavnom hrdinovi vyvoláva pocity mučivej neistoty. Márquezovi sa majstrovsky podarilo vykresliť vnútorné boje s neprestajnými prívalmi otázok, ktoré hlavnému hrdinovi "kradnú" posledné pokojné chvíle.

Autor v detstve obdivoval skutky hrdinského vodcu národa, ktoré počúval z úst starého otca, a táto kniha je prinajmenšom vyjadrením jeho vďaky veľkému generálovi, ale aj návratom do vlastných chlapčenských rokov. Román je ukážkou Márquezovho magického realizmu a sondou do histórie kontinentálnej Kolumbie, ba celej Latinskej Ameriky.