Úzkosť je prirodzená emócia, ktorá varuje a umožňuje únik pred rizikom a nebezpečenstvom. To znamená, že z fylogenetického hľadiska je výhodná. Pri nadmernej, nekontrolovanej úzkosti už hovoríme o úzkostnej poruche, ktorá sa od bežných obáv líši hyperaktivitou dráhy úzkosti/strachu. Vplyvom genetických faktorov i faktorov vonkajšieho prostredia sa môžu narušiť základné psychické procesy, ktoré sa prejavia ako nesprávne vyhodnotenie hrozby, posilnené podmieňovanie strachu a odolnosť proti vyhasínaniu, ktoré vedú k úzkostným klinickým prejavom.