Tento štvorručný slovenský Klebetromán je literárnym zobrazením subkultúry, ktorá sa po roku 1989 mohla rozvinúť v ktoromkoľvek meste postkomunistickej strednej Európy, a tak ako väčšina komunikácie po postmoderne aj on vznikal v duchu diskurzu talkshow. Autorská dvojica vie, že na paktovanie s dnešným konzumným čitateľom je potrebný rétoricky poddimenzovaný jazyk každodennosti, ktorý predpokladá lacné logické zvraty, naivné psychologické pozície. Prvotným cieľom tohto nevysloveného, ale o to očividnejšieho organizačného princípu je odporučiť text do pozornosti trhu a médií. Cez tieto zvraty a pozície odhaľuje mužský rozprávač - raz v prvej, inokedy v tretej osobe jednotného čísla - odborný diletantizmus, ľudskú hlúposť a etickú bezbrehosť.