Básne Moniky Rinck pôsobia naratívne, tematicky pestro a ich humor vyplýva z obradnej samozrejmosti s akou sa v nich stretajú inak nespojité svety. Motívy, ktoré si vyberá, sú niekedy veľmi neobvyklé až exkluzívne, vymykajú sa tradičnému ponímaniu „poetického“. Nahromadením asociácií tesne vedľa seba vytvára akýsi prudký vírivý pohyb, ktorý čitateľa strháva do poetickej hĺbky. Monika Rinck písanie básní nazýva „rytmickou slávnosťou“ a prirovnáva ho k stavbe hniezda. Vo vydarených veršoch sa tak rovnakou mierou spája ochrana, dvorenie a zvádzanie. Jej poézia kombinuje jazykovedné myslenie, romantizmus a pop so štipkou aplikovanej biológie.