Dvanásť poviedok z tejto Márquezovej knihy sa výnimočne odohráva mimo hraníc jeho rodnej Kolumbie. Sú to „príbehy z cudziny“, príbehy Latinoameričanov putujúcich po uliciach európskych miest a mestečiek. Spája ich autorova schopnosť dospieť jednoduchým, no precízne a sugestívne vystavaným príbehom k majstrovsky zvládnutej neviditeľnej hranici medzi realitou a fikciou, medzi skutočnosťou a svetom imaginácie a predstáv. Na malej ploche krátkych prozaických útvarov rozvíja absurdné, snové a nereálne predstavy o samote jednotlivca. Práve samota a osamelosť, láska a túžba po láske, čaro vzdialeného domova a krutá realita cudziny, to sú nadčasové témy tejto zbierky Márquezových poviedok.