Každá zo štúdií „nasvecuje“ problematiku možných kritérií či faktorov typológie umeleckého prekladu z iného aspektu. Spája ich však zreteľná snaha autorky nevtláčať výsledky svojich analýz do Prokrustovho lôžka takej či onakej viac alebo menej petrifikovanej typologickej schémy, ale práve naopak, hľadať metodologicky nosné východiská dostatočne flexibilnej typologickej štruktúry, ktorá by síce umožňovala hierarchizovať, sumarizovať a zovšeobecňovať analýzou získané poznatky, zároveň však zachovávala, resp. rešpektovala komplexnosť pohľadu na daný problém.