Nie je to dávno, čo autori realizmu tvorili akúsi nedotknuteľnú istotu v našej literárnej histórii. Po fiasku panrealizmu (najmä vďaka Čepanovým prácam) a po skoncovaní s ideologickým diktátom po roku 1989 môže dnes už nielen v odborných kruhoch padať jeden čítankový mýtus za druhým. Na druhej strane je tu niečím nehatená príležitosť po opätovnom a dôkladnom prečítaní našej "klasiky" oživiť niektoré jej zložky ako príťažlivú lektúru, ktorá zároveň provokuje k novým výkladom.