"Kultura sa stavala proti všetkým formám duchovného tlaku, ktory dláždil cestu ku konformizmu, bezmyšlienkovitosti a súhlasu so zotročením. Kultura ponúkala antitotalitarne myslenie, a preto bola v permanentnom konflikte nielen s komunistickym režimom, ale aj s nezlomnou emigráciou, ktorá kultivovala mýtus štátu vo vyhnanstve a odmietala akúkoľvek herézu. V tomto zmysle bola poľskosť Kultury svojim určením heretická. Kultura teda ponúkala Poliakom národnú identitu otvorenej poľskosti, poľskosti zbavenej megalománie a zvykov falšovať vlastne dejiny; poľskosti odmietajúcej národný šovinizmus a populistickú demagógiu; poľskosti otvorenej dialógu s inými kultúrami a pestujúcej odvahu reflektovať všetko to, čo bolo v histórii Poľska hanebné a hlúpe. (...) Kultura vybudovala pomník sebe samej a zostala podstatná ako projekt poľskej identity, ktorý nestratil nič zo svojej aktuálnosti. Tento projekt je stále výzvou i pozvaním. Rád by som poznal názor slovenských čitateľov na takýto projekt poľskosti." (Adam Michnik)