Jej iniciátorov a účastníkov viedlo pri ich úvahách aj podozrenie, že príjemné zimomriavky, ktoré nám žáner hororu ponúka v bezpečí nášho zabývaného domáckeho sveta, sú umožnené jednou zo základných naladeností nášho bytia vo svete – naladením úzkosti – a že nám horor takto oznamuje aj niečo podstatné o našej vlastnej existencii: o tom, pred čím zväčša zatvárame oči. Kolektív autorov sa usiluje pomenovať a rozlíšiť viaceré problémy, súvisiace s daným žánrom (údes – údiv, fantastika – horor, nadprirodzené – protiprirodzené javy, úzkosť – hrôza, tajomstvo – napätie a iné), ale tiež dokazuje, že okrem tzv. vysokého umenia možno a treba reflektovať aj populárnu literatúru, respektíve jej presahy do umeleckých artefaktov.