Knižka rozpráva príbeh lesnej železnice údolím rieky Slatina od prvých úvah o jej postavení, cez roky hojnosti až po smutné dni jej zrušenia. Historické údaje z mnohých archívnych fondov dopĺňajú spomienky pamätníkov.

Text je ilustrovaný unikátnou zbierkou fotografií rozprávajúcich o ľuďoch, pre ktorých sa železnička stala spoločníkom na celý život. Lesná železnica významne podvihla význam mesta Hriňová. Fungovala v štyroch politických režimoch pod rôznymi správami. Zo železničnej stanice v Kriváni jej koľaje smerovali na parnú pílu v Hriňovej. Tu sa spracovávalo drevo privezené z dolín nad mestom, kde boli aj koncové stanice železničky. Na takmer 22 km dlhej trase počas celej histórie premávalo až desať parných lokomotív rôznych typov od rôznych výrobcov.

Dnes si pri potulkách malebným podpolianskym krajom nevšimneme nič, čo by naznačovalo, že tadiaľ kedysi viedli koľajnice a po nich pravidelne, takmer 50 rokov, premávali vlaky s vôňou dreva.