Ad fontes – k prameňom, k pôvodným, primárnym! Čítajte klasických autorov. Tak znela výzva renesancie. Dnes má svoju rezonanciu, či ozvenu: Poznávajte právo z diel antických zákonodarcov; babylonských, staroegyptských, hebrejských, z legislatívy Mojžiša, Solóna, Lykúrga, Servia Tullia, Octaviána – Augusta. Študujte ho zo stély Chammurapiho, z kamenných tabúľ Desatora, z nápisov Zákona dvanástich tabúľ vyrytých do platní z bronzu. Tvorili normy práva pre ľudí ako politicky organizovanú pospolitosť, pomenúvanú ako polis, res publica preto, aby silný neubližoval slabému, aby sirote a vdove sa dostalo práva, aby sa ukrivdenému dostalo práva. Svoje zákony označovali ako rozhodnutia (nálezy) spravodlivosti, prost-redníctvom ktorých viedli svoje národy. Obsah zákonov odvodzovali od vôle božstiev, ktoré boli ich pôvodcami, dávali im nadprirodzenú relevanciu, odmeňovali a trestali, aj v podobe posledného súdu.

Aj dnes platí, že právo nie je iba legislatíva, ale má hodnotový (axiologický) rozmer, spája sa s ním atribút spravodlivosti, ktorý je trvalý a úsilie o jeho naplnenie, je večné ako ľudskosť.

Právo nie je iba zamestnaním, je životným poslaním, vedou a umením súčasne. Štúdiom prameňov práva, vstupujeme do chrámu Justitiae, kráčame k poznaniu práva, pre jeho osvojenie, pre naplnenie právnych zásad sformulovaných právnikmi cisára Justiniana: „čestne žiť, nikomu neubližovať, každému priznať, čo mu patrí“.