Narodenie strieda smrť. Detstvo prechádza do mladosti, mladosť vpláva do dospelosti plnej zodpovednosti, uskutočňovaných plánov či skrachovaných nádejí. Aj tie dni skončia, prichádza staroba. Vek zúčtovaní, ale ešte stále aj vek nových plánov a nádejí. Paul Auster, autor i rozprávač v jednej osobe, ocitá sa na prahu posledného obdobia. Zhŕňa to, čo zažil doposiaľ, spomína na dobré i na zlé. Veľa hovorí o smrti, no tým istým dychom chváli život. Hovorí o nenávisti, ale vzápätí chváli lásku. Všíma si chorobu aj velebí zdravie. Vidí hlúposť a škaredosť, ale miluje múdrosť a krásu. Paul Auster tentoraz v trochu inom ako zvyčajnom prevedení – Paul Auster ponorený do seba samého a do svojho rozprávačského umenia par excellence.