Cieľom sociálnej práce z hľadiska ekologickej perspektívy je podporovať rast, rozvoj, posilňovať adaptívne kapacity ľudí, odstraňovať bariéry v prostredí, zlepšovať schopnosť prostredia odpovedať na potreby ľudí. Aj z týchto dôvodov vnímam dielo Ekosociálne prístupy v sociálnej práci ako dielo pre oblasť sociálnej práce nanajvýš prínosné. Sama chápem ekologické teórie pre sociálnu prácu ako najvýchodiskovejšie, už len preto, že sa pozerajú na človeka – klienta ako súčasť istého prostredia či siete vzťahov, ktoré ho podporujú alebo aj nie, v socializácii počas celého života.

Je oceňujúce, že autorky monografie si za predmet spracovania zvolili práve Ekosociálne prístupy v kontextoch sociálnej práce. Významnosť tohto autorského počinu spočíva v tom, že centrom pozornosti v priestore ekologického prístupu sa stáva človek a všetky realizované kroky smerujú k človeku. Autorky sa sústreďujú najmä na filozofické a metodologické problémy človeka ako objektu a subjektu sociálnej práce aj v kontextoch ekosociálnej problematiky. Sociálna práca sa tak približuje k hraniciam exaktného poznania človeka ako objektu skúmania a ďalší vývoj sociálnej práce je limitovaný sformulovaním kvalitatívne novej teórie a metodológie sociálnej práce, ktorá by postihla i ľudskú subjektivitu (tak na strane klienta, ako aj sociálneho pracovníka).

.