Ľudstvo takmer vyhladila dlhoročná vojna so zombie. Povojnová komisia Organizácie spojených národov, pre ktorú autor pracoval, nemala záujem o osobné rozprávania preživších, hoci o konflikte vypovedali ďaleko viac ako štatistické údaje o miliónoch mŕtvych a nakazených. Preto sa rozhodol spísať toto svedectvo.

Vznikol fascinujúci súbor príbehov, ktorý sa na globálnu epidémiu pozrel z najrôznejších uhlov. Opisuje prvý prípad nákazy v čínskej dedine Nový Ta-čchang, mesto živých mŕtvych pod Parížom, vzplanutie náboženského fanatizmu v Rusku či príbeh astronautov z vesmírnej stanice ISS, odkiaľ z výšky sledovali pravdepodobný zánik ľudstva.

Ľudia na nákazu reagovali rozmanito, mnohí spáchali samovraždu, iní hľadali záchranu na odľahlých miestach, objavili sa aj podivné prípady kolaborácie živých s nemŕtvymi. Brooksova správa hovorí o ľudskej psychike aj o vojenskej stratégii, pričom zachytáva politické aj kultúrne reálie – práve tie boli v mnohých prípadoch kľúčom k záhube či prežitiu.