Hav-hav! (v ľudskej reči to znamená „Dobrý deň!“) Volám sa Huncút a vraj som ešte iba šteňa. To však neznamená, že som hlúpy, to vonkoncom nie! Dôkazom toho je, že som si našiel najlepšiu rodinu na svete: Ondrušovcov. Život s nimi (oni vravia, že so mnou) je veľká zábava. Lebo som vraj živý, hravý a nezbedný. Sebakriticky uznávam, že sem-tam som aj trošku neposlušný. Ale môžem ja za to, že si potrebujem obrúsiť svoje ostré zúbky a že mi lepšie chutia nohy nášho stola ako drevená kosť, ktorú mi podhodil tatko Ondruš?! Nemôžem! Najmä keď vezmem do úvahy fakt, že nohy stola boli z domáceho slovenského smreka a kosť pochádzala z čínskeho obchodu... Inteligentný pes ako ja však takéto situácie hravo zvláda. Stačí sa zatváriť trocha previnilo. To znamená nahodiť kajúcny psí pohľad, skloniť hlavu a stiahnuť chvost. Niekedy pridám aj nevinné „Kňuk“ – to odzbrojí každého. Svoje najkrajšie pestvá však stváram na dedine. Lebo naša babka – tá mi odpustí všetko. Od naháňania sliepok až po udupaný záhon s kvetmi. Predsa vie, že na vine nie som ja, ale vtáky, ktoré tam chodia sedávať a neustále ma provokujú! Ešte by som vám o sebe porozprával viac, no momentálne nemám čas. Musím ísť totiž do kuchyne. Niečo tam taák pekne vonia...